Od Strečna po Zázrivú sa tiahne hrebeň Krivánskej Malej Fatry. Po celej tejto hrebeňovke sa dá prejsť po červenej turistickej značke. Tvoria ju vrcholy Suchý, Malý Kriváň, Veľký Kriváň, Chleb, Poludňový Grúň, Stoh, Veľký a Malý Rozsutec. Na vrchol Suchý je možné sa vydať z obce Nezbudská Lúčka. My sme chceli navštíviť aj ikonický Starhrad. Tak sme si vybrali práve túto trasu.

Samotná túra začína v Strečne po červenej smerom k Starhradu cez Starohradskú dolinu. Keďže sme sa neponáhľali, naplánovali sme si prechod na tri dni teda aj s prespaním na horských chatách. 

Deň 1: Od Strečna k Chate pod Suchým

Hrebeň Krivánskej Malej Fatry ponúka jeden z najkrajších turistických prechodov na Slovensku. Po celej dĺžke sa držíte červenej turistickej značky, ktorá vás prevedie cez ikonické vrcholy. 
Náš trojdňový prechod sme odštartovali v Strečne, s cieľom spojiť krásy prírody s kúskom histórie. Vybrali sme si trasu vedúcu cez Starohradskú dolinu k Starému hradu, ktorý sme rozhodne nechceli obísť. Od studničky a odpočívadla sa chodník rozdeľuje – my sme odbočili vpravo ku hradu, zatiaľ čo modrá značka pokračuje rovno. 

Výhľady zo Starhradu aj milé stretnutie

Stúpanie k Starhradu je síce krátke, no poriadne zahreje. Odmenou sú však nádherné výhľady na Domašínsky meander a dolinu Váhu. Mali sme šťastie – na hrade nás privítal Rudolf Mlích z občianskeho združenia na záchranu Starého hradu. Jeho výklad bol fascinujúci, radi by sme tu zotrvali omnoho dlhšie, no búrková predpoveď nás nútila ísť ďalej. Znalí prostredia vedia, že búrku na hrebeni Malej Fatry nechcete zažiť. 

Strmý výstup lesom a prvé útočisko

Za hradom nás čakal pomerne monotónny, ale strmý lesný výstup smerom na Javorinu. Stúpanie dalo nohám poriadne zabrať, no vedeli sme, že na konci nás čaká zaslúžený oddych. Tesne pred jej vrcholom (1150 m) sa nachádza Chata pod Suchým (1075 m), naša prvá zastávka na občerstvenie a nocľah.

Chata nás privítala príjemnou atmosférou, ktorá nám po výstupe padla vhod. Panovala tu výborná nálada, stretli sme aj ďalších turistov, množstvo cyklistov. Jedlo na chate nás milo prekvapilo - poctivá porcia, domáce chute a teplá polievka, ktorá nám zahnala hlad a vliala novú do tela novú energiu.

Ak sa sem vyberiete, pre istotu si miesto rezervujte vopred, najmä počas sezóny býva chata obsadená. Pre nás to bol ideálny úkryt pred blížiacou sa búrkou a zároveň príjemné zakončenie prvého dňa na trase.

Deň 2: Hrebeňová klasika a najvyšší vrch

Po nočnej búrke a silnom vetre sme na druhý deň vyrazili skoro ráno. Hmla, chlad a vietor nás sprevádzali takmer celý deň.

Z Chaty pod Suchým až na Suchý vrch

Trasa vedie ďalej po červenej značke – cez Javorinu, Príslop pod Suchým až na Suchý (1468 m). Odtiaľ už stojíte priamo na hrebeni. Výstup sem patrí medzi fyzicky najnáročnejšie časti túry, keď dosiahnete hrebeň , môžete si povedať,  že čo sa týka stúpania máte takpovediac najnáročnejšiu časť za sebou. Vrchol nás privítal síce slušným vetrom, ale aj občasnými výhľadmi, ktoré stoja za to – ak ich teda neprekryje hmla, ako sa to odohralo u nás. Škoda že nám počasie neprialo. Teplota klesla na skvelých 5°C , hmly a studený vietor a nás sprevádzal po celý deň. Napriek tomu sme ti na Suchom dali krátky odpočinok a raňajky.

Ďalej po hrebeni Fatry

Z vrcholu Suchého pokračujeme cez Biele skaly, Stratenec a sedlo Priehyb až na Malý Kriváň (1671 m). Výstupy sú síce miernejšie, no dĺžka trasy aj počasie ich robia náročnými. Tu sa s nami počasie nemaznalo, museli sme vytiahnuť aj pláštenky. Našťastie bola to len prehánka a netrvala nejak dlho. 

Od Malého Kriváňa už cesta viedla cez sedlo Bublen, okolo Pekelníka až na Veľký Kriváň (1709 m) – najvyšší bod Malej Fatry. Ten sme ale obišli, lebo počasie sa nám opäť zhoršovalo a potrebovali sme sa dostať na ďalší náš cieľ a to je Chata pod Chlebom.

Chata pod Chlebom

Zostúpili sme do Snilovského sedla a odtiaľ už len krátko na Chatu pod Chlebom, kde nás čakalo teplo a strecha nad hlavou. Len čo sme prekročili prah chaty, začalo liať ako z krhly. Načasovanie príchodu na jednotku.

Chata nás prekvapila v tom najlepšom zmysle – vynovená, útulná a dobre udržiavaná, ponúka komfort aj príjemné zázemie pre unavených turistov. V sezóne je rezervácia ubytovania prakticky nevyhnutná, najmä počas víkendov a v sezóne, keď je o nocľah záujem.

Večer panovala na chate príjemná, komorná atmosféra. Aj tu sme si dopriali výborné jedlo, ktoré nás doslova postavilo na nohy, horúca polievka, sýte hlavné jedlo a niečo malé sladké na záver - štrúdlu tu majú skvelú! Už večer sme opäť napäto sledovali predpovede počasia, tie však neveštili nič priaznivé. Vedeli sme, že aj tretí deň bude výzvou, no aspoň nás čakala noc v teple a suchu.

Deň 3: Rozsutce na dosah a záver v Zázrivej

Ráno nás privítalo rovnaké počasie ako deň predtým – hmla, vietor, zima. Napriek tomu sme vyrazili v ústrety poslednej etape prechodu hrebeňa Malej Fatry.

Cez Steny na Poludňový Grúň

Znovu sme vyrazili skoro ráno. Hneď pri chate sme sa napojili na modrý chodník a cca polovici sme odbočili na žltý chodník ktorý nás viedol na sedlo za Hromovým, kde sme sa opäť napojili na červenú a pokračovali na vrcholy Stien a dorazili na Poludňový Grúň (1459 mnm). Tu sme chvíľu pohrávali s myšlienkou dole na Chatu na Grúni a odtiaľ zísť do Terchovej, no napokon sme sa rozhodli pokračovať podľa pôvodného plánu.

Rozsutec v hmle a Stohová skratka

Veľký Rozsutec sa nám sem-tam ukázal spoza hmly aby nás motivoval, no nočný dážď spôsobil, že chodník na Stoh sa premenil na klzké blato. Radšej sme sa preto rozhodli pre Stohovú skratku (žltá značka), ktorá nás zaviedla do sedla Medziholie.

Záver túry a návrat do civilizácie

Veľký Rozsutec sa pred nami vypínal, žiaľ, v čase nášho prechodu bola práve jarná uzávera chodníkov ktorá trvá do polovice júna, a tak bol vstup na Veľký Rozsutec dočasne zakázaný. Preto sme z Medziholia zostupovali po žltej popod Rozsutec cez les až do Malej a Veľkej Petrovej, kde sa naša turistika a prechod Malou Fatrou definitívne skončila. V lese sme nestretli ani živáčka – len náš smiech a rozhovor držal (dúfajme) prípadných medveďov v bezpečnej vzdialenosti.

Zhrnutie: tri dni plné prírody a výziev 

Tri dni na hrebeni Malej Fatry nám ukázali všetko – strmé výstupy, nekonečné hrebene, panoramatické výhľady, divokú prírodu od slnka cez vietor až po poriadny dážď ale aj útulné chaty.
Odmenou však boli výhľady, výkony aj chvíle pokoja na chatách. 

Na záver jedno veľké ďakujem. Predovšetkým Janke a Erike za skvelú spoločnosť, neutíchajúci smiech, ochotu zdieľať každé prevýšenie aj každé klesanie, a za to, že sme sa aj napriek dažďu a hmle vedeli tešiť z cesty. A špeciálna vďaka patrí Peťovi – za jeho železné nervy, trpezlivosť a za to, že nás bez reptania sprevádzal celou trasou a neutiekol ani vtedy, keď sa z chodníka stalo blato a z nás mokré batôžky.

Putovanie Krivánskou Malou Fatrou tak nebolo len o horách, ale hlavne o ľuďoch, ktorí ho robia výnimočným. Vďaka vám za nezabudnuteľné tri dni, ktoré si navždy uchováme v pamäti aj v nohách.

Janka